Vážené zhromaždenie !

Rok 2014 je rokom významných výročí významných udalostí v našej histórii . Pripomínali sme si 100. výročie 1. Sv. vojny a jej hrôzy , ktoré by sme nikdy nechceli zažiť . Žiaľ, súčasná medzinárodná situácia nám to úplne nezaručuje . 70. Výročie SNP v auguste sme si pripomenuli na PZ aj u nás v Štúrove . Už 25 rokov ubehlo od tzv ´´ Paneurópskeho Pikniku ´´ , ktorý mal za následok koniec železnej opony a tzv. sametovej revolúcie – v roku 1989 . Všetky tieto udalosti boli pre náš národ mimoriadne dôležité a ovplyvnili naše životy, našu budúcnosť .

Nemenej dôležité však pre nás bolo znovu postavenie mosta Márie Valérie v roku 2001 . Dnes oslavujeme jeho 13. Výročie . Chceme byť neúnavní v našom úsilí neustále zdôrazňovať aj mladšej generácii to, že je dôležité si túto udalosť pripomínať a uctiť . Aby aj oni , ktorí obdobie bez mosta nezažili , vnímali Most Márie Valérie ako významný symbol Štúrova a Ostrihomu , Slovenska a Maďarska , ktorý spája a premosťuje kultúry, životy, osudy ľudí a obohacuje ľudské spoločenstvo . Naša snaha a úsilie musí vždy smerovať k tomu, aby bol aj symbolom vzájomného porozumenia, tolerancie , úcta priateľstva . Už pravidelná účasť hostí z Ostrihomu je toho pekným príkladom .    

Vážené zhromaždenie !

Dovoľte , aby sme sa na chvíľu vrátili do blízkej minulosti – do apríla tohto roka . Vtedy nás nečakane zasiahla smutná správa . Opustil nás mons. Ladislav Burián, Lacibácsi , dlhoročný a veľmi aktívny člen SSMP , ktorý bol naším priaznivcom , morálnou podporou a vzorom tolerancie a porozumenia . Ešte pred rokom tu bol s nami . A preto na tomto mieste , ktoré mal tak rád mu chceme vzdať hold a citovať jeho slová z knihy : ´´História Mosta Márie Valérie´´ , ktorú zostavil Gyula Hodossy a vydalo vydavateľstvo Lilium Aurum 2001 . Takže citujem Lacibácsiho : ´´ Študoval som v Komárne u benediktínov. Odtiaľ som sa v roku 1939 dostal do Ostrihomu , tiež do benediktínskeho gymnázia . Cítil som, že idem z domu domov a túto cestu som vždy podnikal cez štúrovský most. V ostrihome som vyštudoval aj teológiu a počas mnohých rokov som nespočetnekrát prešiel po moste . Tento most spájal moje dva domovy. No už desaťročia vidím iba jedno torzo. Ako keby nás niečo chcelo násilím odtrhnúť od seba. Aj v súčasnosti často chodievam na druhú stranu, aby som na miestach vojej mladosti načerpal silu k tomu, aby som mohol doma žiť, pracovať vo svojom povolaní, v prospech svojej viery a svojho maďarstva . Chcel by som sa dožiť toho, aby som mohol opäť prejsť po moste a cítiť našu spolupatričnosť . Nech dva národy nikdy nerozdeľuje nenávisť, ale nech ich vždy spája úcta a láska ´´ .

PaedDr. Kornélia Slabáková ,

spolupredsedkyňa Spoločnosti slovensko maďarského priateľstva v Štúrove .